***

"Presne také, ale inej farby a úplne iné."

sobota, 30. júla 2011

V bludnom kruhu_



Keď sa strácate vo všetkých slovách ktoré začujú vaše uši.
Vaše.
Jeho.

Tie okoloidúcich, ktorých pointu nepochopíte za tých pár sekúnd.
Keď sa točíte v bludnom kruhu z ktorého sa nedá vystúpiť.
A vlastne ani nechcete. Chcete len nájsť správne riešenie ktoré je na konci. Ale vy koniec nájsť neviete. Je to predsa kruh.
Bludný. ten nemá koniec už vôbec.
A tak chodíte dokola, dokola, dokola. A trápite sa. Občas tam zablúdi pár lúčov slnka a je to v pohode. A potom zas zmiznú a je to to isté.

Mala to tak aj ona.
Bludný kruh.
A strácala sa v slovách.
Niekedy aj činoch.

Neviem.
Hovorila keď sa jej pýtali kedy vystúpi z kruhu.
Fakt nevedela.
Mohla rovno povedať, že nikdy keď sa to nedá. No takto im dávala aspoň malú nádej, že sa úplne vráti. Aj keď vedela, že je to(asi)  nemožné.
Iba dúfala.


*
Nebola tam vlastne stále, len po rozlúčke s ním.


***

...Ten minulý týždeň ukrytý v havraních krídlach.
Ako inak čiernych.

Pamätala si ho celý.
Od Pondelka do Nedele.
Od jednej polnoci, do druhej.
Boli spolu každý z  tých dní.

*
Na pár hodín si ma každý jeden deň vytrhol z kruhu a vtrhol do niečoho pekného.
Aj keď za ten kruh si mohol ty.


Vždy keď to končilo chcela som premeniť minúty na hodiny, alebo ich aspoň zdvojnásobiť strojnásobiť, hoci pridať len pár sekúnd aby sa to predĺžilo. Aby som sa nemusela vrátiť do kruhu, nemusela sa s tebou lúčiť, mohla byť dlhšie s tebou. Aby som oddialila to čo sa nedá.

*

Z kruhu i bludneho sa vystúpiť dá, no to si to najprv musíme dať veci v  hlave dokopy.